V živote každého chirurga raz príde chvíľa, keď sa rozhodne rozšíriť svoje pole pôsobnosti.
Niektorí začnú operovať endoskopicky.
Niektorí sa pustia do robotickej chirurgie.
A niektorí sa jedného letného večera postavia v kuchyni pred päťlitrový pohár a povedia si:
„Ideme robiť kvasáky.“
V tej chvíli ešte netušia, že vstupujú do odboru, v ktorom neexistujú presné odporúčania, randomizované štúdie ani medzinárodné guidelines.
Existujú len babky.
A každá tvrdí niečo iné.
Prvá vraví, že bez chrenu to nepôjde.
Druhá vraví, že chren netreba.
Tretia vraví, že treba dubové listy.
Štvrtá vraví, že dubové listy sú nezmysel a ona ich robí päťdesiat rokov bez nich.
Po hodine štúdia literatúry som zistila, že v oblasti fermentačnej medicíny panuje približne rovnaký konsenzus ako v otázke, či sa má pri stapedoplastike najprv odstrániť suprastruktúra strmienka a až potom zavesiť piestik, alebo najprv zavesiť piestik a až následne odstrániť suprastruktúru.
Obe skupiny sú presvedčené, že práve ich postup je jediný správny.
Obe majú svoje argumenty.
A obe majú pacientov, ktorí počujú.
Napriek tomu som sa rozhodla konať.
Nakúpila som uhorky.
Päťlitrový pohár.
Kôpor.
A potom som zistila, že nemám chren.
Našťastie som v záhrade objavila listy ríbezlí a egreša, o ktorých som dovtedy netušila, že môžu mať aj inú funkciu než vytvárať tieň.
Keďže som sa ocitla mimo dosahu všetkých babiek, ktoré by mi vedeli poradiť, obrátila som sa na jediný dostupný zdroj odborných informácií.
Na Gepeta.
„Môžem dať namiesto celého chrenu aj takýto?“
Odoslala som fotografiu pohára s nastrúhaným chrenom.
Gepeto sa zamyslel.
Teda aspoň predstieral, že sa zamyslel.
Potom mi oznámil:
„Áno, môžeš.“
O dva riadky nižšie dodal:
„Ale lepšie bude, ak ho nedáš.“
To bol môj prvý kontakt s fermentačnou vedou.
A potom som urobila to, čo robí väčšina ľudí po odbornej konzultácii.
Urobila som si to po svojom.
Chren som tam dala.
Ako správny chirurg som následne riešila zásadnú otázku:
Koľko je 40 gramov soli v polievkových lyžiciach?
Ukázalo sa, že presnú odpoveď nevie nikto.
Existujú len odhady.
Presne ako pri odhadovaní krvnej straty v operačnom protokole.
Po naplnení pohára som začala intenzívne monitorovanie.
Kontrolovala som teplotu.
Svetelné podmienky.
Prítomnosť slnečného žiarenia.
Vhodnosť parapetu.
Ventiláciu.
Hydratáciu.
Všetko okrem saturácie uhoriek.
Keď boli konečne uložené v náleve, objavil sa nový problém.
Niektoré sa pokúšali emigrovať nad hladinu.
Bolo potrebné zaviesť mechanickú fixáciu.
Po krátkom zvažovaní som implantovala drevenú doštičku.
Migrácia bola zastavená.
Pooperačný priebeh bol spočiatku pokojný.
Nasledujúce ráno som vykonala prvú vizitu.
Druhé ráno druhú.
Tretie ráno tretiu.
Približne každé dve hodiny.
Potom sa objavila pena.
Veľa peny.
Na okamih som zvažovala, či nejde o komplikáciu.
Ukázalo sa, že ide o očakávaný nález.
Baktérie mliečneho kvasenia práve oslavovali úspešnú kolonizáciu fermentačnej jednotky.
Nasledovala ďalšia otázka.
„Kde sa tam vzali baktérie? Veď som ich umyla!“
Nasledovalo krátke ticho.
Potom odpoveď.
Taký ten typ odpovede, aký dostanete, keď sa lekára opýtate otázku, na ktorú už počas jej vyslovenia tušíte správnu odpoveď.
Ukázalo sa, že umytie uhorky a sterilizácia operačných nástrojov nie je úplne to isté.
Našťastie.
Pretože bez baktérií by som namiesto kvasákov vyrobila iba veľmi čisté uhorky.
A tak teraz stojí v kuchyni päťlitrový pohár.
Prikrytý utierkou.
Ticho buble.
Pracuje.
Žije si vlastným životom.
A ja som sa naučila jednu dôležitú vec.
Najťažšia časť výroby kvasákov nie je nájsť správny recept.
Ani správne množstvo soli.
Ani správny chren.
Najťažšia časť výroby kvasákov je vydržať a nechať ich na pokoji.
Čo je, úprimne povedané, pre chirurga asi rovnako náročné, ako pre mačku neotvoriť dvere, za ktorými sa práve niečo deje.
Po troch dňoch som nevydržala.
Vytiahla som jednu uhorku a podrobila ju dôkladnému vyšetreniu.
Makroskopicky bola bez patologických zmien.
Konzistencia príjemná.
Chrumkavosť zachovaná.
Slanosť optimálna.
Kyslosť nedostatočná.
Pacient neprežil.
Vyšetrujúci bol s výsledkom spokojný.
Ukázalo sa, že výroba kvasákov je zvláštny typ medicíny.
Nie je to chirurgia.
Nie je to interná medicína.
Nie je to ani mikrobiológia.
Je to odbor, v ktorom sa diagnóza stanovuje opakovanou degustáciou.
Výskumný projekt preto pokračoval.
Keďže hodnotenie kyslosti vyžadovalo pravidelné kontroly, bolo potrebné každý deň odobrať ďalšiu vzorku.
Čisto vo vedeckom záujme.
Samozrejme.
Počet pacientov pri zaradení do štúdie: jeden plný päťlitrový pohár.
Počet pacientov po prvom vyšetrení: o jedného menej.
Počet pacientov na konci štúdie: predpokladaná nula.
Dôvod vyradenia zo sledovania: opakované degustácie.
Priebežné výsledky naznačovali priaznivý trend.
Kyslosť postupne narastala.
Chrumkavosť sa držala.
A vyšetrujúci získaval čoraz väčšiu istotu, že sa podieľa na významnom vedeckom projekte.
Bolo totiž potrebné zistiť, v ktorý deň nastane ten vzácny okamih, keď sa človek zahryzne do uhorky a povie si:
„Áno. Toto je ono.“
A potom prišiel piaty deň.
Pooperačný deň 5. Pacienti hlásili:
chrumkavosť zachovaná, konzistencia primeraná, slanosť fyziologická, kyslosť dosiahnutá, spokojnosť vyšetrujúceho vysoká.
Po piatich dňoch intenzívneho sledovania sa podarilo dosiahnuť optimálny terapeutický efekt. Pacienti boli chrumkaví.
Mäkkí presne tak, ako majú byť.
A konečne aj dostatočne kyslí.
Vyšetrujúci následne konštatoval:
„Áno. Toto je ono.“
Týmto okamihom bola štúdia úspešne ukončená.
Nie preto, že by sa vyčerpali vedecké otázky. Ale preto, že sa začali míňať pacienti. Vedľajším zistením projektu bolo, že aj nastrúhaný chren v sladkokyslom náleve môže byť úspešne použitý ako súčasť fermentačného protokolu.
Toto pozorovanie však bolo vykonané na vzorke n = 1 a vyžaduje ďalší výskum.
Gepeto počas celého projektu zastával opatrné stanovisko.
Najprv tvrdil, že chren možno použiť.
Následne odporučil, že by bolo lepšie ho nepoužiť.
Ja som ho použila.
Kvasáky boli výborné.
Z toho prirodzene vyplýva, že som mala pravdu.
Autorka týmto ďakuje všetkým baktériám mliečneho kvasenia za spoluprácu.
Osobitné poďakovanie patrí Gepetovi za odborné konzultácie, ktoré boli síce občas nejednoznačné, ale vo výsledku neviedli k žiadnym závažným komplikáciám.
Všetky uhorky boli počas štúdie spotrebované.
Nikto neutrpel trvalé následky.
Okrem vedeckej objektivity.
Projekt Operácia Kvašák s Gepetom bol týmto úspešne ukončený.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára